Stretnutie s Jozefom Banášom a jeho hosťom Marínou Kráľovičovou v DK Vajnorská bolo príjemným prvoaprílovým popoludním. Pravidelné besedy, vždy o piatej popoludní, každú prvú stredu v mesiaci, sa tešia veľkej obľube u stálych divákov. Pagáče, prestreté stoly so džbánom „červeného“… Čakanie na začiatok môže byť o to príjemnejšie.
Hlavný hosť večera Marína Kráľovičová, klenot slovenského divadelníctva, nás previedla takmer celým svojím životom na pozadí úsmevných historiek, ktoré interpretovala pre ňu autentickým spôsobom. Je to ako zažiť zažité. Výrečná, veselá, vitálna osobnosť so srdcom na všetky strany. Také bolo rozprávanie Maríny pre nás divákov, pre nás spoluúčinkujúcich. Pohodový dialóg s ňou viedol prozaik Jozef Banáš preňho typickým spôsobom. Nenútene, hravo, s veľkým priestorom a porozumením vypočuť hosťa do posledného slova.
Hudobným predelom medzi pútavým rozprávaním boli hudobné čísla Andrey Zimányiovej v sprievode komorného obsadenia klavír a akordeón. Tradičný šansónový repertoár si našiel svoje miesto a príjemne naladil prítomných v hľadisku. Marína si do taktu takisto pridávala. Úsmev a zamyslenie na tvári prezrádzali, s akým porozumením speváčku sleduje.
Andrea nemala ľahkú úlohu, viesť umelecký dialóg s tak vzácnym hosťom, avšak publiku neostala nič dlžná a všetky svoje „hudobné repliky“ zasadila do správnej emočnej polohy, pre ňu príznačné.
Táto príjemná dvoj-hodinka, napriek upršanému počasiu za oknami, preletela rýchlosťou blesku.
Oplatilo sa prísť… A tešíme sa nabudúce!
